» Aktuality » Prvé výsledky medzinárodného výskumu čitateľskej gramotnosti žiakov štvrtého ročníka základných škôl – PIRLS 2016

Prvé výsledky medzinárodného výskumu čitateľskej gramotnosti žiakov štvrtého ročníka základných škôl – PIRLS 2016

05.12.2017
Prvé výsledky medzinárodného výskumu čitateľskej gramotnosti žiakov štvrtého ročníka základných škôl – PIRLS 2016
     Slovensko sa už po štvrtýkrát zapojilo do medzinárodného výskumu čitateľskej gramotnosti žiakov 4. ročníka ZŠ. Na testovaní PIRLS 2016 sa zúčastnilo celkovo 340 000 žiakov, 330 000 rodičov, 16 000 učiteľov a 12 000 škôl zo 60 krajín celého sveta (z toho 10 bolo samostatných geografických alebo jazykových oblastí v rámci jednej krajiny). Na Slovensku sa do testovania zapojilo 220 základných škôl, 5 451 žiakov (z toho 2 660 dievčat a 2 791 chlapcov), 334 učiteľov týchto žiakov, 220 riaditeľov škôl a cca 5 300 rodičov testovaných žiakov. Priemerný vek testovaných žiakov bol 10,4 roka. Slovenskí žiaci dosiahli lepší výsledok (535 bodov), ako je priemer škály PIRLS (500 bodov), výsledok SR je porovnateľný s priemerom krajín EÚ (540 bodov), ale zároveň nižší ako priemer krajín OECD (541 bodov). Predmetom výskumu boli aj faktory, ktoré ovplyvňujú školskú úspešnosť žiakov v čitateľskej gramotnosti.
     Slovenskí žiaci 4. ročníka základných škôl dosiahli v čítanívýznamne lepší výsledok než je priemer škály PIRLS (500 bodov). V čítanídosiahli 10-roční žiaci na Slovensku
(535 bodov) porovnateľné výsledky s priemerom zúčastnených krajín EÚ (540 bodov), avšak významne nižšie ako je priemer krajín OECD (541 bodov). Porovnateľný výkon ako žiaci SR dosiahli aj žiaci z Rakúska, Nemecka, Izraela a Portugalska. Na štúdii PIRLS 2016 sa zúčastnilo 24 krajín EÚ a 28 krajín OECD.

TRENDY vo výkone slovenských žiakov v predchádzajúcich cykloch štúdie PIRLS

     Trend úrovnečitateľskej gramotnosti slovenských žiakov je pozitívny – rastúci v porovnaní s prvým cyklom v roku 2001. V priebehu pätnástich rokov (2001 – 2016) sme sa na škále PIRLS posunuli o 17 bodov, čo je štatisticky významný nárast. Najvýraznejší nárast (13 bodov) nastal medzi testovaním v roku 2001 a 2006. V roku 2016 dosiahli slovenskí žiaci zhodný počet bodov ako v roku 2011 (535 bodov). Výsledky našich žiakov v čítaní sa v posledných troch realizovaných cykloch PIRLS 2016, 2011 a 2006 významne nemenia a zostávajú navzájom porovnateľné.
     Kým v rokoch 2006 a 2011 dosiahli naši žiaci výkon na úrovni priemerného výkonu krajín EÚ a OECD, v roku 2016 zostáva výkon našich žiakov porovnateľný s priemerných výkonom krajín EÚ, avšak v porovnaní s priemerným výkonom krajín OECD je významne nižší. Hoci výkon Slovenska zostáva oproti predchádzajúcim cyklom rovnaký, priemerný výkon žiakov v krajinách EÚ aj OECD v porovnaní s predchádzajúcim cyklom v roku 2011 vzrástol (EÚ o 6 bodov, OECD o 3 body).
      Za rizikovú skupinu sú považovaní žiaci, ktorí v danom cykle štúdie nedosiahli priemernú úroveň v čítaní. Na Slovensku predstavuje rizikovú skupinu v čítaní (žiaci s nízkou úrovňou výkonu a žiaci nedosahujúci ani nízku úroveň výkonu) približne 19 % žiakov 4. ročníka základnej školy (v PIRLS 2011 to bolo 18 % žiakov). V priemere krajín EÚ a OECD tvorí túto skupinu 18 % žiakov 4. ročníka základných škôl.
     Najvyššiu úroveňv čítaní v PIRLS 2016 dosiahlo u nás 10 % žiakov, čo je v porovnaní s ostatnými cyklami významný nárast (8 % PIRLS 2011). Nedosahujeme však hranicu 12 % priemeru krajín EÚ a OECD v tejto úrovni.
     Z hľadiska porovnania výsledkov chlapcov a dievčat môžeme konštatovať, že tak ako vo väčšine zúčastnených krajín, aj u nás dievčatá dosiahli významne lepší výsledok v čítaní v každom cykle štúdie PIRLS v porovnaní s chlapcami. Na Slovensku dosahujú dievčatá o 9 bodov vyššie skóre ako chlapci.
 
Čo ovplyvňuje výsledky žiakov?
 
Socioekonomické a kultúrne zázemie žiakov
     Aj v PIRLS 2016 sa potvrdila silná spojitosť medzi výkonom žiaka a sociálnym, ekonomickým a kultúrnym kapitálom jeho rodiny (socioekonomický index). Vo všetkých krajinách bol zistený veľký rozdiel vo výkone žiakov v jednotlivých kategóriách indexu (veľa zdrojov, priemerne zdrojov, málo zdrojov). Hoci priemerný výkon slovenských žiakov zostáva medzi cyklami 2011 a 2016 nezmenený (535 bodov), výkon žiakov z rodín s málo zdrojmi sa oproti roku 2011 výrazne znížil zo 466 na 397 bodov. V tejto kategórii žiaci SR dosahujú najnižší výkon spomedzi zúčastnených krajín EÚ/OECD. Nižšiu hodnotu socioekonomického indexu v porovnaní so Slovenskom dosiahli 3 krajiny EÚ/OECD (Čile, Taliansko, Bulharsko). Žiaci Talianska a Bulharska aj napriek tomuto nižšiemu socioekonomickému indexu dosiahli významne vyšší výkon v čítaní ako slovenskí žiaci.

Domáce a školské prostredie žiakov
     V PIRLS 2016 sa potvrdzuje, že na výsledky žiakov v čitateľskej gramotnosti pozitívne vplývajú predškolské stimulujúce čitateľské aktivity v rodine. Výkon žiakov,  ktorých rodičia v dotazníku uviedli, že so svojím dieťaťom robili často rozvíjajúce aktivity, bol významne vyšší v porovnaní so žiakmi, ktorých rodičia uviedli, že takéto aktivity robili niekedy, príp. nikdy, či takmer nikdy ich nerobili. Výsledky tiež ukazujú na pozitívnu súvislosť medzi vzťahom k čítaniu rodičov a ich detí. Vzťah rodičov k čítaniu má súvislosť aj s výkonom ich detí v čítaní. 
     Opakovane sa v štúdii PIRLS potvrdzuje pozitívna súvislosť medzi dĺžkou navštevovania predškolského zariadenia a výkonom žiakov v čítaní. Čím dlhšie deti navštevovali predškolské zariadenie (3 roky a viac), tým lepšie výsledky v čítaní dosiahli. V porovnaní s predchádzajúcim cyklom sme zaznamenali najvýraznejšie zhoršenie výsledkov v teste u žiakov, ktorí vôbec nenavštevovali predškolské zariadenie.
     V štúdii PIRLS sa skúmal aj vplyv prítomnosti žiakov na vyučovaní na ich výsledky v testovaní. Potvrdilo sa, že zvyšovanie frekvencie absencií je vo veľkej miere spojené so znížením výkonu žiakov v čítaní. Iba 43 % slovenských žiakov uviedlo, že nikdy alebo takmer nikdy nechýba na vyučovaní v porovnaní s priemerom krajín EÚ a OECD, kde nechýba v škole 72 % resp. 71 % žiakov. Nechcené prvenstvo dosahujú naši žiaci v počte absencií raz za týždeň, kde do tejto skupiny spadá 14 % slovenských žiakov s výkonom 476 bodov oproti priemeru krajín EÚ/OECD, kde chýba raz za týždeň iba 6 %, resp. 7 % žiakov s výkonom 486/487 bodov.
     Priama súvislosť bola zistená medzi výkonom žiakov a frekvenciou pocitu hladu pri ich príchode do školy. V priemere krajín EÚ/OECD prichádza do školy hladných každý deň
12 %, resp. 13 % žiakov. Ich výkon je na úrovni 513/515 bodov v čítaní. Na Slovensku je hladných pri príchode do školy 14 % žiakov. Dosiahli výkon 508 bodov.
 
     Štúdia PIRLS (Progress in International Reading Literacy Study) – Pokrok v medzinárodnej úrovni čitateľskej gramotnosti sa od roku 2001 uskutočňuje v pravidelných päťročných cykloch pod záštitou IEA (International Association for the Evaluation of Educational Achievement) - Medzinárodnej asociácie pre hodnotenie výsledkov vzdelávania.
     Štúdia PIRLS 2016 bola na Slovensku administrovaná 2. – 19. mája 2016. Národným koordinačným centrom štúdií pre Slovenskú republiku je Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM).
     Ďalšie informácie o výsledkoch slovenských žiakov v štúdii PIRLS 2016, prehľad výsledkov krajín, ukážky úloh, ktoré žiaci riešili a ďalšie materiály sú zverejnené na stránke http://special.nucem.sk/