Príhovor ministra Dušana Čaploviča na slávnostnom stretnutí pri príležitosti 120. výročia úmrtia Martina Čulena
Vážené dámy, vážení páni, vážený pán dekan, dôstojní páni, pán predseda Matice slovenskej, pani starostka, pán starosta, Slovenky a Slováci,
dovoľte mi, aby som sa tu, pri rodnom dome Martina Čulena poklonil tejto veľkej slovenskej osobnosti, ktorá už počas života budila obdiv a úctu. Rád by som však vyzdvihol Martina Čulena ako vedca, pedagóga a didaktika, ako človeka, ktorý veril a konal v pravde, boril sa neľahkým životom, obetavo žil pre druhých, konal a trpel.
Ako mnohí jeho druhovia bol aj on presvedčený, že národné hnutie potrebuje vzdelaných a uvedomelých Slovákov. To sa dalo dosiahnuť len cez výchovu a cez školy. O jeho diele a skutkoch už bolo veľa povedané. Martin Čulen, už od štúdia, najmä vo Viedni a v Banskej Bystrici, sa dostal do prostredia, ktoré mu umožňovalo dostatočný priestor pre národnobuditeľskú a pedagogickú činnosť. Po nástupe do škôl, najmä Banskej Bystrice, pripravil prvú slovenskú učebnicu matematiky, čo mu vynieslo uznanie a autoritu a ako mladému človeku zvýšilo jeho sebavedomie. Výborné výsledky Martina Čulena za katedrou a vysoké ocenenie za napísanie učebníc matematiky mu raketovo otvorili cestu k pedagogickej kariére. Vo výchovných plánoch mal Martin Čulen zakotvené všetky národné aktivity, slávnosti, spomienky a jubileá. Pripravil premyslený učebný program - osnovy pre každý predmet. Usiloval sa vyriešiť nedostatok učebníc. Presvedčil zbor, svojich kolegov, aby jednotliví profesori napísali nové a slovenské učebnice, čím sa mala prejaviť aj kvalita pedagógov. Podnetné a inšpirujúce aj pre dnešok.
Už počas pobytu na škole v Levoči začal pripravovať projekt na založenie prvého katolíckeho slovenského gymnázia v Znieve, ktorým chcel nahradiť stratu bystrického gymnázia. Brány gymnázia sa otvorili 3. októbra 1869. Znievske gymnázium v Kláštore pod Znievom trvalo len päť rokov. Najväčšie dielo v živote Martina Čulena bolo nacionálnou, maďarizujúcou mocou zničené.
Martin Čulen sa výrazne zapísal aj do dejín slovenskej pedagogickej vedy ako teoretik a praktik. Jeho prínos do teórie didaktiky a pedagogiky má svoje špecifické miesto a význam a v rokoch matičných je ojedinelý a priekopnícky. Zdôrazňoval najmä otázky metodicko-didaktické a najviac zdôrazňoval dôkladnú pripravenosť učiteľa a jeho schopnosti tvorivo hľadať cesty pre kvalitnú výchovno-vzdelávaciu prácu. V tomto je nám aj do súčasnosti veľkým vzorom.
Dovoľte mi malé odbočenie. Počas dovolenky, vianočných, novoročných a trojkráľových sviatkov som mal možnosť prečítať skvelú knihu rozhovorov s Jorgem Bergogliom, s vtedajším kardinálom a arcibiskupom v Argentíne. Bol spracovaný v rokoch 2009 – 2010 skvelými argentínskymi novinármi Sergiom Rubim a Francescou Ambrogettiovou, ktorý v preklade vyšiel minulého roku v Prahe. Rozhodujúce dominanty rozhovoru, dnes už pápeža Františka, sú sociálne problémy, národné hodnoty a význam vzdelania. Nad nimi kraľujú hodnoty kresťanské, hodnoty všeľudské. Tieto hodnoty sú nadčasové, veril im, presadzoval a v ich duchu konal aj Váš rodák z Brodského, Martin Čulen. Jeho vzťah k prírodným vedám, najmä k matematike je pre nás opäť podnetný a pre našu dobu, ako aj existenciu národa a štátu, jeden z rozhodujúcich. Ako veľmi by som potreboval takú osobnosť v dnešnej dobe, na ministerstve, pri našich krokoch návratu k prírodovednému vzdelaniu, popri cudzojazykových schopnostiach, vzťahu k slovenskému jazyku, literatúre, dejinám a kultúre, výchove k zručnostiam a k výchove telesnej zdatnosti. Pri mojom rozhodovaní o povinnej maturite z matematiky. Martin Čulen bola skvelá osobnosť spájajúca „Fides et ratio – Vieru a rozum“. To všetko potrebuje aj naša doba, svet v ktorom žijeme. Jeho život, skutky patria do našich učebníc, nech svietia príkladom a inšpiráciou mladej generácii, našim deťom. Pravda, národná hrdosť a láska k tomu druhému musí veľmi významne tvárniť aj našu prítomnosť a budúcnosť.
Ďakujem Vám za pozornosť.
dovoľte mi, aby som sa tu, pri rodnom dome Martina Čulena poklonil tejto veľkej slovenskej osobnosti, ktorá už počas života budila obdiv a úctu. Rád by som však vyzdvihol Martina Čulena ako vedca, pedagóga a didaktika, ako človeka, ktorý veril a konal v pravde, boril sa neľahkým životom, obetavo žil pre druhých, konal a trpel.
Ako mnohí jeho druhovia bol aj on presvedčený, že národné hnutie potrebuje vzdelaných a uvedomelých Slovákov. To sa dalo dosiahnuť len cez výchovu a cez školy. O jeho diele a skutkoch už bolo veľa povedané. Martin Čulen, už od štúdia, najmä vo Viedni a v Banskej Bystrici, sa dostal do prostredia, ktoré mu umožňovalo dostatočný priestor pre národnobuditeľskú a pedagogickú činnosť. Po nástupe do škôl, najmä Banskej Bystrice, pripravil prvú slovenskú učebnicu matematiky, čo mu vynieslo uznanie a autoritu a ako mladému človeku zvýšilo jeho sebavedomie. Výborné výsledky Martina Čulena za katedrou a vysoké ocenenie za napísanie učebníc matematiky mu raketovo otvorili cestu k pedagogickej kariére. Vo výchovných plánoch mal Martin Čulen zakotvené všetky národné aktivity, slávnosti, spomienky a jubileá. Pripravil premyslený učebný program - osnovy pre každý predmet. Usiloval sa vyriešiť nedostatok učebníc. Presvedčil zbor, svojich kolegov, aby jednotliví profesori napísali nové a slovenské učebnice, čím sa mala prejaviť aj kvalita pedagógov. Podnetné a inšpirujúce aj pre dnešok.
Už počas pobytu na škole v Levoči začal pripravovať projekt na založenie prvého katolíckeho slovenského gymnázia v Znieve, ktorým chcel nahradiť stratu bystrického gymnázia. Brány gymnázia sa otvorili 3. októbra 1869. Znievske gymnázium v Kláštore pod Znievom trvalo len päť rokov. Najväčšie dielo v živote Martina Čulena bolo nacionálnou, maďarizujúcou mocou zničené.
Martin Čulen sa výrazne zapísal aj do dejín slovenskej pedagogickej vedy ako teoretik a praktik. Jeho prínos do teórie didaktiky a pedagogiky má svoje špecifické miesto a význam a v rokoch matičných je ojedinelý a priekopnícky. Zdôrazňoval najmä otázky metodicko-didaktické a najviac zdôrazňoval dôkladnú pripravenosť učiteľa a jeho schopnosti tvorivo hľadať cesty pre kvalitnú výchovno-vzdelávaciu prácu. V tomto je nám aj do súčasnosti veľkým vzorom.
Dovoľte mi malé odbočenie. Počas dovolenky, vianočných, novoročných a trojkráľových sviatkov som mal možnosť prečítať skvelú knihu rozhovorov s Jorgem Bergogliom, s vtedajším kardinálom a arcibiskupom v Argentíne. Bol spracovaný v rokoch 2009 – 2010 skvelými argentínskymi novinármi Sergiom Rubim a Francescou Ambrogettiovou, ktorý v preklade vyšiel minulého roku v Prahe. Rozhodujúce dominanty rozhovoru, dnes už pápeža Františka, sú sociálne problémy, národné hodnoty a význam vzdelania. Nad nimi kraľujú hodnoty kresťanské, hodnoty všeľudské. Tieto hodnoty sú nadčasové, veril im, presadzoval a v ich duchu konal aj Váš rodák z Brodského, Martin Čulen. Jeho vzťah k prírodným vedám, najmä k matematike je pre nás opäť podnetný a pre našu dobu, ako aj existenciu národa a štátu, jeden z rozhodujúcich. Ako veľmi by som potreboval takú osobnosť v dnešnej dobe, na ministerstve, pri našich krokoch návratu k prírodovednému vzdelaniu, popri cudzojazykových schopnostiach, vzťahu k slovenskému jazyku, literatúre, dejinám a kultúre, výchove k zručnostiam a k výchove telesnej zdatnosti. Pri mojom rozhodovaní o povinnej maturite z matematiky. Martin Čulen bola skvelá osobnosť spájajúca „Fides et ratio – Vieru a rozum“. To všetko potrebuje aj naša doba, svet v ktorom žijeme. Jeho život, skutky patria do našich učebníc, nech svietia príkladom a inšpiráciou mladej generácii, našim deťom. Pravda, národná hrdosť a láska k tomu druhému musí veľmi významne tvárniť aj našu prítomnosť a budúcnosť.
Ďakujem Vám za pozornosť.
Facebook Zdieľať