» Aktuality » Prečo neodvolať Čaploviča. Dôvod: ten istý, pre ktorý ho chce dať dole opozícia. Správa o stave školstva

Prečo neodvolať Čaploviča. Dôvod: ten istý, pre ktorý ho chce dať dole opozícia. Správa o stave školstva

25.04.2013
20.4.2013 / Blogy / Paľo Sibyla (http://blog.etrend.sk/pavel-sibyla/2013/04/20/preco-neodvolat-caplovica/)

     Súdiac podľa komentárov pod mojimi blogmi, asi nikto ma nepodozrieva, že som fanúšik súčasného ministra školstva. Nie som. Napriek tomu si myslím, že odvolať ho by dnes bola strašná hlúposť. Jednak dôvod, pre ktorý to chce opozícia urobiť, nie je žiaden dôvod, iba smutná ukážka mentálnej atrofie, ktorou opoziční lídri už vyše roka trpia. Čosi o tom napísal Peter Schutz tu. Ale hlavne: ak súčasný minister vo funkcii zostane a vyvinie sa na neho tlak, aby zrealizoval to, čo je napísané v Správe o stave školstva na Slovensku, celospoločenský osoh z toho bude vyšší než keby Dušana Čaploviča vo funkcii vystriedal nejaký iný Dušan – Galis napríklad.
     Na moje prekvapenie je totiž ona Správa materiál, za ktorý sa jeho autori nemusia hanbiť. (O to čudnejšie je, že v nej nie sú spomenutí. Tak, koho to zaujíma: tých 86 strán je dielom týchto zamestnancov rezortu – Peter Mederly, Zdenko Krajčír, Eva Bizoňová, Jozef Jurkovič a Matej Šiškovič.) Jasné, možno kritizovať, že minister financií odmietol urobiť aspoň gesto v podobe prísľubu dám X miliónov eur do školstva navyše v roku Y. Hovorí to niečo o „autorite“ ministra Čaploviča vo vlastných radoch a rozlišovacej schopnosti na ministerstve financií – v zmysle vidieť, čo je pre túto krajinu dôležité a vedieť, ako to dosiahnuť (zafinancovať).
     Lenže aj peňažného prísľubu je Správa taký bič upletený na ministra, že až. Pri jednotlivých cieľoch stratégie sú totiž uvedené aj konkrétne úlohy, ktoré k splneniu cieľa treba zvládnuť. V dnešnej situácii, keď parlament ovláda 83 Kolesíkov, ministrovi nič a nikto nebráni, aby všetky úlohy splnil. Času má na to požehnane. Ak teda opozícii naozaj leží na srdci úroveň slovenského školstva, mala by čo najskôr s ministrom o Správe diskutovať, pokúsiť sa z nej dostať tých pár nezmyslov a pretlačiť nejaké vlastné užitočné návrhy. A potom si spokojne sadnúť do parlamentných lavíc a sledovať, ako minister plní úlohy, ktoré si sám zadal.
     Druhá možnosť je, že sa nebude diskutovať, opozícia zhodí materiál pod stôl, lebo však je vládny a tam zapadne prachom. Čaplovič si vydýchne a „štandardné“ opozičné strany budú krochkať spokojnosťou, pretože sa zachovali štandardne.
 
     Pre tých, ktorým sa Správa nechce čítať celá, aspoň pár ukážok, čo všetko v nej možno nájsť.
 
Fajn veci
      V Správe sa niekoľkokrát uvádza, že bez navýšenia financií do školstva sa ďalej nepohneme. A súčasne sa v nej pripúšťa, že mýtmi opradené zefektívnenie školské siete veľa miliónov neprinesie. Spolu je to dobrý základ na to, aby bol do tejto diskusie vťahovaný aj minister financií, ktorý (platí aj o jeho predchodcovi) doteraz mlčal ako voš pod chrastou.
     Až do 40% z prípravy budúcich učiteľov by malo tvoriť praktické vyučovanie.
      V Správe sa kritizuje systém, keď sa na školách môžu používať len učebnice schválené alebo odporučené ministerstvom. Kompetencia posudzovať vhodnosť učebníc by s prechodným obdobím mala prejsť na riaditeľov. Na zvýšenie konkurencie medzi vydavateľmi učebníc sa navrhuje zosúladiť vzdelávacie štandardy s tými v Česku, aby sa na slovenský trh mohli dostať aj (preložené) učebnice českých vydavateľov.
      Bez alibizmu sa pomenúvajú príčiny, pre ktoré (zväčša rómske) deti bez mentálneho postihnutia končia v špeciálnych triedach či špeciálnych školách a navrhujú sa konkrétne opatrenia, ktoré by tejto praxi mali zabrániť.
      Ministerstvo sa hodlá zabezpečiť odstránenie neodôvodnených bariér rýchleho kariérneho postupu excelentným pedagógom a výskumníkom – napr. aj zrušením vedecko-pedagogických titulov „profesor“ a „docent“. Podľa autorov správy prínosy tohto systému titulov sú nižšie ako náklady, ktoré vyvoláva. Na zrušenie vedecko-pedagogických titulov sa bude musieť novelizovať ústava a oceňujem, že je to v Správe uvedené. Že tam nie je niečo v zmysle: toto je fasa nápad, ale neuskutočniteľný, lebo by sa musela meniť ústava. Postoj, ktorý zaujala minulá vláda, keď Ľ. Ódor navrhol zrušiť zdravotné odvody a zdravotníctvo financovať z daní.
 
Slušná dávka triezvosti
     „…pri úvahách o efektívnosti výchovy a vzdelávania z ekonomického hľadiska je potrebné vyvarovať sa príliš zjednodušeným  schémam a uvedomovať si hranice, ktoré by sa nemali prekročiť – niektoré výsledky výchovy a vzdelávania sa na ekonomické kategórie nebudú dať transformovať zrejme nikdy.“
      „Orientácia len na „výkon“ vo výchove a vzdelávaní nie je trvalo udržateľná, výchova vzdelávanie má aj formatívne úlohy. Z uvedeného dôvodu sa javí ako potreba zaviesť systém monitorovania výstupov v oblasti formovania postojov žiakov a emocionálnej inteligencie.“
      „V spolupráci s obcami realizovať projekty typu bezpečná cesta do školy, za účelom inej dopravy do školy ako autom s rodičmi,..“
      „Aj keď vykazovanie nezamestnaných absolventov vysokých škôl vykazuje systematickú chybu (mnohí absolventi zo štatistiky vypadávajú nie preto, že sa zamestnajú, ale preto, že prekročia vek 25 rokov), uvedené čísla nabádajú k opatrnosti pri vyvodzovaní kategorických a zjednodušujúcich záverov ohľadne nezamestnanosti absolventov spoločenských odborov a nedostatku absolventov technických odborov. Pre objektívny pohľad sa vyžaduje jemnejšia optika a podrobnejšia analýza.“
 
Štipka sebakritiky…
     „…uvedené skutočnosti obmedzujú možnosti priamych zásahov štátu do chodu vysokých škôl na tri oblasti, a to tvorbu právnych predpisov, kontrolu ich dodržiavania a pravidlá financovania. V súčasnosti k tomu do istej miery pribúda aj istý vplyv štátu na činnosť Akreditačnej komisie, ktorý však nie je v súlade s medzinárodnými trendmi.“
 
…a kritiky.
     „nebolo by objektívne, keby sme tvrdili, že za 20 rokov existencie Slovenskej republiky sa pre školstvo neurobilo nič. Pravdou je, že každá vláda sa pre školstvo snažila niečo urobiť, v spätnom pohľade to však bola pozornosť skôr sporadická ako systematické.“
 
Ocenenie roboty exministra
     Autori Správy kladne hodnotia pripojenie sa Slovenska k projektu OECD s názvom Assessment of Higher Education Learning Outcomes (AHELO), ku ktorému došlo za ministra Jurzycu. V Správe nechýba ani pár viet o dôležitosti obľúbenej témy exministra – vyrovnávaní informačnej asymetrie.
 
Sporné návrhy
     Podľa autorov Správy máme „veľa základných škôl s nízkym počtom žiakov. Napríklad: 110 škôl s počtom žiakov menej ako 13, 248 škôl s počtom žiakov od 13 do 24 a 167 škôl s počtom žiakov od 25 do 36 žiakov.“
     Hm, veľa škôl? Spolu je ich s nízkym počtom 525, čo je 24% z celkového počtu základných škôl. Čiže zvyšok tvoria školy s „primeraným“ počtom žiakov a školy s veľkým počtom žiakov. Z tých 100 % škôl musí byť časť, na ktorých je podľa nejakých kritérií „málo“ žiakov. U nás je to štvrtina. Ak je to veľa, tak v porovnaní s čím? S inými krajinami? Tak by ich bolo dobré vymenovať.
     Slová o tom, ako veľa máme škôl s nízkym počtom žiakov  či tých neplnoorganizovaných (len s ročníkmi 1. - 4.), majú byť oprávnením k rušeniu škôl, vďaka čomu sa  ušetrí nejaký ten milión. No aj sami autori Správy na nasledovných riadkoch priznávajú, že zrušenie takmer 500 škôl s nízkym počtom žiakov by znamenalo finančný efekt vo výške maximálne 2% prostriedkov na osobné náklady. S dodatkom, že vyvolané náklady (vrátane politických) zapríčinené plošným rušením škôl by uvedený efekt mohli presiahnuť.
     Nehovorím, že sieť škôl nemôže fungovať efektívnejšie a kde tu nejakú zrušiť. Len by som sa obával, aby to z centrálnej úrovne riadilo ministerstvo, ktoré má samo z pohľadu efektívnosti až gigantické rezervy.
      V časti o vyrovnávaní informačnej nerovnosti sa hovorí o nedostatočnom prístupe učiteľov a žiakov na internet. No, myslel som, že vďaka Infoveku a jeho zábavnému pokračovaniu, je už internet na každej škole a v každej triede. Skôr ako štát urobí ďalší biznis s Telekomom či so spriaznenými hardvérovými firmami, bolo by ukázať, čo to je ten nedostatočný prístup.
      „Zastávame názor, že menovanie a odvolávanie riaditeľa školy by malo byť výhradne v kompetencii zriaďovateľa, lebo ten nesie zodpovednosť za chod školy, resp. školského zariadenia.“ V slovenských pomeroch, kde takmer každý zvolený starosta a župan podľahne nutkaniu hrať sa na všemocného a rozhodovať o bytí a nebytí svojich podriadených, by som podobný nápad ešte dobre zvážil. A najmä sa ho žiada lepšie vyargumentovať, lebo slová o zodpovednosti zriaďovateľa za chod školy sú kecy. Ešte som nepočul o tom, že by sa úroveň vzdelávania alebo hospodárenie nejakej školy, triasla starostovi/županovi stolička.
      „Na zvýšenie atraktivity učiteľského povolania bude ministerstvo riešiť aj nasledovné čiastkové úlohy: … zvýšiť dôraz na kariérny systém v prepojení na odmeňovanie,…“ Celé zle. Systém, keď štát učiteľom platí za to, že chodia na (neraz bezcenné) školenia, treba zrušiť. Jeho osoh je blízky nule. Mimochodom, v minulom roku bolo na kreditové príplatky minutých 15,7 mil. eur, v tomto roku to bude až 35 miliónov. Otázka (iba) za milión: ako takto vyplatené peniaze zvýšili kvalitu vzdelávania?
      V časti kvalitná výchova a vzdelávanie sa navrhuje „zvážiť legislatívnu úpravu plnenia povinného vzdelávania v spádovej škole určenej obcou, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt, ponechať možnosť voľby inej školy z pohľadu zriaďovateľa (cirkevná, súkromná),…“, pretože vraj úspešné vzdelávacie systémy to tiež tak robia. Ktoré vzdelávacie systémy tak robia, sa už nikde neuvádza. Celý tento návrh pripomína ten s rušením škôl s nízkym počtom žiakov: Slabo vyargumentovaný a efekt, ktorý sa ním má dosiahnuť, nie je špecifikovaný.
      K návrhom v odbornom školstve sa teraz nebudem vyjadrovať. Jednak som si ešte stále nie istý, že to, čo v ňom ministerstvo plánuje robiť, je len nemohúcnosť alebo účelovosť smerujúca k rozkrádaniu miliónov z eurofondov. K tejto téme tiež chystám väčší materiál do tlačeného TRENDU, takže nateraz nechám state o odbornom školstve v Správe bez komentára.
      Na záver: viem si predstaviť, čo všetko v Správe ešte mohlo a malo by byť. Určite sa dá napísať odvážnejšia stratégia. No aj táto predložená ministerstvom D. Čaploviča je hodná diskusie. Ak sa jej opozičné strany a experti rozhodnú nezúčastniť, budú niesť svoj diel viny za stav slovenského školstva, keď tejto vláde vyprší mandát.