» Aktuality » Lucia Hrivnák Klocová: Koniec aktívnej činnosti neznamená rozlúčku s atletikou

Lucia Hrivnák Klocová: Koniec aktívnej činnosti neznamená rozlúčku s atletikou

21.09.2017
Lucia Hrivnák Klocová: Koniec aktívnej činnosti neznamená rozlúčku s atletikou
     Rozlúčky mávajú zväčša nádych nostalgie, no rozlúčka Lucie Hrivnák Klocovej s aktívnou činnosťou ňou poznamenaná nie je. Dvadsať rokov na atletických ováloch, popretkávaných  tréningovou drinou, predštartovými stresmi, vypätými situáciami v pretekoch, ale aj radosti z dosiahnutých úspechov v úžasnej atmosfére, množstvo priateľstiev na dráhe i mimo nej, kvantum špecifických či neopakovateľných situácií, ktoré prináša vrcholná atletika spolu s nezabudnuteľnými zážitkami, to všetko bolo hektické, ale raz to muselo prísť.
     Okrem viacerých zranení, ktoré sa Lucii v poslednom čase nevyhýbali, urýchlil jej rozhodnutie skončiť sám osud. V tomto prípade veľmi milý – očakávaný prírastok do rodiny. To boli dve hlavné správy, ktoré oznámila naša dlhoročná reprezentantka na tlačovej konferencii na pôde Národného športového centra, ktorá sa konala dňa 20, septembra v zasadačke Športovej haly Mladosť na Trnavskej ceste 39 v Bratislave.
     K príjemnému stretnutiu prispelo aj poďakovanie Lucii Klocovej za celú úspešnú športovú kariéru zo strany prezidenta Slovenského olympijského výboru Antona Siekela, ktorý jej odovzdal spolu s veľkou kyticou pamätný list s publikáciou. Podobné poďakovanie sa dostalo dlhoročnej členke rezortného strediska vrcholového športu MŠVVaŠ SR aj zo strany riaditeľa Národného športového centra Borisa Čavajdu a do tretice aj od športového manažéra Alfonsa Jucka, ktorý celé podujatie moderoval, za dlhoročnú manažérsku spoluprácu. A poďakovanie patrilo zaslúžene aj trénerovi Pavlovi Sloukovi, ktorý prežil spoločne s Luciou chvíle ťažké i príjemné, pričom zdôraznil: „Hlboko sa skláňam pred Luciinou kariérou, ale týmto sa to nekončí, atletika a naša práca s mládežou pokračuje ďalej pod krídlami NŠC“.
     Koláž fotografií z prierezu kariéry úspešnej atlétky bol vhodným pripomenutím autentickej doby s dôležitými míľnikmi počas aktívnej činnosti, keď posledným súťažným štartom bol ten na OH 2016 v Rio de Janeiro. Spomienky gradovali pri živých obrázkoch na plátne z ME 2010 v Barcelone, kde dobehla Lucia veľmi tesne na štvrtom mieste, ale po siedmich rokoch sa posunula po diskvalifikácii dopingovej hriešnice – vtedajšej víťazky, na bronzovú priečku. Dodatočne udelenú medailu spoločne s ďalšími cennými kovmi (bronz z MSJ 2000, zlato z ME 2001 a striebro z MSJ 2002) priniesla Lucia so sebou do ŠH Mladosť k nahliadnutiu.
     „Tretry už asi neobujem,“ skonštatovala Lucia, čo však neznamená, že s behom definitívne končí. Dva - trikrát v týždni si zabehá aj teraz, chýbal by jej, nevie bez neho žiť, čo je úplne pochopiteľné. Na otázku čo sa jej nepodarilo a čo ju mrzí, špecifikovala: „V mojom naj období  mi stále unikalo finále na MS, bola som blízko, ale nepodarilo sa, dva roky sa mi lepila smola na päty. Dvojminútová hranica na osemstovke, ktorá mi dlhšie unikala, ma hnevala oveľa menej ako toto“.