Jadrová bezpečnosť a meranie intenzity elektromagnetického smogu na Slovensku vďaka eurofondom
Aj účinkom elektromagnetických polí a jadrovej energetike sa venuje Výskumný ústav jadrovej energetiky (VUJE) v Trnave. Jednou zo základných podmienok rozvoja našej civilizácie je dostatok elektrickej energie. Aby sme jej vyprodukovali vyhovujúce množstvo a zároveň chránili životné prostredie, musíme sa venovať i jadrovej energetike. No VUJE sa venuje aj zvyšovaniu energetickej bezpečnosti a ochrane obyvateľstva. Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci operačného programu Výskum a vývoj získal na tri dopytovo-orientované projekty takmer sedem miliónov eur.
Projekt Zvyšovanie energetickej bezpečnosti SR umožnil VUJE nakúpiť prístrojové vybavenie - softvérové i hardvérové nástroje - vďaka ktorému môžu jej pracovníci vykonávať analýzy a výpočtové modely tak, aby dokázali efektívne posúdiť životnosť zariadení jadrových elektrární a možnosti, ako sa dá ich životnosť predĺžiť.
V projekte Ochrana obyvateľstva SR pred účinkami elektromagnetických polí bolo vykonaných asi 50-tisíc meraní na približne 18-tisíc miestach Slovenska. Na základe dosiahnutých výsledkov sa matematicky tvoril model, ktorý dopočítal úrovne intenzity. Výsledkom je mapa elektromagnetického poľa na Slovensku, hlavne v obytných zónach. Podpredseda predstavenstva VUJE, a.s. Ing. Peter Líška tvrdí: „Limit podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva je asi 25 voltov na meter a namerané veličiny sa pohybovali okolo hodnôt menej ako 1 volt na meter a maximálne hodnoty boli približne 2 volty na meter. Takže sa niet čoho obávať, u nás elektromagnetický smog nedosahuje žiadne nebezpečné úrovne.“
Jadrová bezpečnosť je neustále pod drobnohľadom nielen verejnosti, ale aj príslušných orgánov. K nehode atómovej elektrárne môže dôjsť aj z vonkajších príčin, akou je napr. zemetrasenie. Riešením bezpečnosti pri seizmických udalostiach sa zaoberal tretí projekt VUJE Zvyšovanie bezpečnosti jadrovoenergetických zariadení pri seizmickej udalosti. Jeho témou bolo experimentálne odskúšanie chvenia alebo dopadu zemetrasenia na rôzne komponenty elektrárne. Dosiahnuté výsledky spracované do matematických modelov umožňujú definovať, ako sa budú chovať komponenty elektrárne počas zemetrasenia.
Oblasť jadrovej energetiky, konkrétnejšie reaktorov štvrtej generácie, je diskutovaná nielen medzi našimi odborníkmi, ale aj v celej Európe. Vďaka eurofondom by mohli mať i slovenskí odborníci možnosť postaviť prototyp takéhoto reaktora a získať tak veľkú šancu zapojiť sa do medzinárodných projektov.
Projekt Zvyšovanie energetickej bezpečnosti SR umožnil VUJE nakúpiť prístrojové vybavenie - softvérové i hardvérové nástroje - vďaka ktorému môžu jej pracovníci vykonávať analýzy a výpočtové modely tak, aby dokázali efektívne posúdiť životnosť zariadení jadrových elektrární a možnosti, ako sa dá ich životnosť predĺžiť.
V projekte Ochrana obyvateľstva SR pred účinkami elektromagnetických polí bolo vykonaných asi 50-tisíc meraní na približne 18-tisíc miestach Slovenska. Na základe dosiahnutých výsledkov sa matematicky tvoril model, ktorý dopočítal úrovne intenzity. Výsledkom je mapa elektromagnetického poľa na Slovensku, hlavne v obytných zónach. Podpredseda predstavenstva VUJE, a.s. Ing. Peter Líška tvrdí: „Limit podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva je asi 25 voltov na meter a namerané veličiny sa pohybovali okolo hodnôt menej ako 1 volt na meter a maximálne hodnoty boli približne 2 volty na meter. Takže sa niet čoho obávať, u nás elektromagnetický smog nedosahuje žiadne nebezpečné úrovne.“
Jadrová bezpečnosť je neustále pod drobnohľadom nielen verejnosti, ale aj príslušných orgánov. K nehode atómovej elektrárne môže dôjsť aj z vonkajších príčin, akou je napr. zemetrasenie. Riešením bezpečnosti pri seizmických udalostiach sa zaoberal tretí projekt VUJE Zvyšovanie bezpečnosti jadrovoenergetických zariadení pri seizmickej udalosti. Jeho témou bolo experimentálne odskúšanie chvenia alebo dopadu zemetrasenia na rôzne komponenty elektrárne. Dosiahnuté výsledky spracované do matematických modelov umožňujú definovať, ako sa budú chovať komponenty elektrárne počas zemetrasenia.
Oblasť jadrovej energetiky, konkrétnejšie reaktorov štvrtej generácie, je diskutovaná nielen medzi našimi odborníkmi, ale aj v celej Európe. Vďaka eurofondom by mohli mať i slovenskí odborníci možnosť postaviť prototyp takéhoto reaktora a získať tak veľkú šancu zapojiť sa do medzinárodných projektov.
Facebook Zdieľať