Draxler: Nesnažme sa šokovať vyhláseniami, že naše školstvo je najhoršie v Európe
O slovenskom školstve v súčasnosti prebiehajú diskusie, ktoré iniciovali niektoré občianske iniciatívy s cieľom urobiť školstvo viditeľnejším pre politikov. Ministerstvo školstva diskusie víta, upozorňuje však, že nie všetky tvrdenia, ktoré odznievajú, sú korektné.
Na primárnom stupni vzdelávania dosahujeme porovnateľné výsledky s ostatnými krajinami.Svedčia o tom medzinárodné testovania čitateľskej gramotnosti (PIRLS) a medzinárodné testovanie v matematických a prírodných vedách (TIMSS).
Konkrétne, v roku 2011 sa žiaci 4. ročníkov ZŠ po tretíkrát zúčastnili medzinárodného testovania čitateľskej gramotnosti PIRLS. V čítaní dosiahli 10-roční slovenskí žiaci porovnateľné výsledky s priemerom zúčastnených krajín EÚ ako aj krajín OECD. Priemerný výkon slovenských žiakov od prvého merania v roku 2001 rastie. V priebehu desiatich rokov sme sa na škále PIRLS posunuli o 17 bodov. Nie je teda pravda, že v kvalite vedomostí detí sme jedným z najhorších štátov v Európskej únii a na chvoste vyspelých štátov ako tvrdí kampaň „A dosť!“ na svojich webových stránkach.
„Nepáči sa mi, ak sa v rámci nejakej iniciatívy tvrdí, že naše školstvo je úplné dno Európy. Dehonestuje to prácu slovenského učiteľa a jednoducho to nie je pravda,“ vyjadril sa na margo niektorých výrokov minister školstva Juraj Draxler. Podľa neho máme mnoho žiakov so skvelými umiestneniami v prestížnych súťažiach. „V medzinárodných porovnaniach tiež nevyzeráme zle. Len si netreba vyberať jedno konkrétne porovnanie s cieľom šokovať.“
V roku 2011 sa žiaci 4.ročníkov základných škôl, starší ako 9 rokov, po druhý krát (prvý krát v roku 2007) zapojili aj do medzinárodného testovania kľúčových kompetencií v matematike a prírodných vedách TIMSS.Hoci v matematike dosiahli slovenskí žiaci nižší výsledok ako je priemer zúčastnených krajín EÚ, už v takej prírodovede mali naopak významne vyššie výsledky.
Slovákov pochválila aj Medzinárodná štúdia počítačovej a informačnej gramotnosti – ICILS. Jej cieľom bolo zistiť úroveň vzdelávania žiakov v oblasti počítačovej a informačnej gramotnosti v jednotlivých krajinách, ale i výsledky, postoje a názory žiakov na informačné technológie a informácie napr. o žiakoch, učiteľoch, školách, vzdelávacích systémoch a pedagogických postupoch v oblasti počítačovej gramotnosti. Naši žiaci dosiahli priemerné skóre 517 bodov, čím sa zaradili medzi 10 krajín s výsledkom významne vyšším v porovnaní s priemerom štúdie ICILS (500 bodov – referenčná hodnota).
„Naši učitelia vedia z detí urobiť plne vzdelané osobnosti bez ohľadu na typ alebo umiestnenie školy, nemáme to nastavené tak, že kvalitnejšie vzdelanie dosiahnete len na súkromnej škole alebo v hlavných mestských aglomeráciách, ako to je v niektorých väčších krajinách,“ komentuje šéf rezortu.
Naši výsledkovo najlepší žiaci stále dosiahli v testovaní PISA v roku 2012 výsledky takmer na priemere najlepších žiakov v OECD. Konkrétne, v matematike našich 25% najlepších žiakov zaostávalo v roku 2012 za rovnakými žiakmi OECD najviac o 8 bodov, našich 10% najlepších zaostávalo len o 3 body.
Na primárnom stupni vzdelávania dosahujeme porovnateľné výsledky s ostatnými krajinami.Svedčia o tom medzinárodné testovania čitateľskej gramotnosti (PIRLS) a medzinárodné testovanie v matematických a prírodných vedách (TIMSS).
Konkrétne, v roku 2011 sa žiaci 4. ročníkov ZŠ po tretíkrát zúčastnili medzinárodného testovania čitateľskej gramotnosti PIRLS. V čítaní dosiahli 10-roční slovenskí žiaci porovnateľné výsledky s priemerom zúčastnených krajín EÚ ako aj krajín OECD. Priemerný výkon slovenských žiakov od prvého merania v roku 2001 rastie. V priebehu desiatich rokov sme sa na škále PIRLS posunuli o 17 bodov. Nie je teda pravda, že v kvalite vedomostí detí sme jedným z najhorších štátov v Európskej únii a na chvoste vyspelých štátov ako tvrdí kampaň „A dosť!“ na svojich webových stránkach.
„Nepáči sa mi, ak sa v rámci nejakej iniciatívy tvrdí, že naše školstvo je úplné dno Európy. Dehonestuje to prácu slovenského učiteľa a jednoducho to nie je pravda,“ vyjadril sa na margo niektorých výrokov minister školstva Juraj Draxler. Podľa neho máme mnoho žiakov so skvelými umiestneniami v prestížnych súťažiach. „V medzinárodných porovnaniach tiež nevyzeráme zle. Len si netreba vyberať jedno konkrétne porovnanie s cieľom šokovať.“
V roku 2011 sa žiaci 4.ročníkov základných škôl, starší ako 9 rokov, po druhý krát (prvý krát v roku 2007) zapojili aj do medzinárodného testovania kľúčových kompetencií v matematike a prírodných vedách TIMSS.Hoci v matematike dosiahli slovenskí žiaci nižší výsledok ako je priemer zúčastnených krajín EÚ, už v takej prírodovede mali naopak významne vyššie výsledky.
Slovákov pochválila aj Medzinárodná štúdia počítačovej a informačnej gramotnosti – ICILS. Jej cieľom bolo zistiť úroveň vzdelávania žiakov v oblasti počítačovej a informačnej gramotnosti v jednotlivých krajinách, ale i výsledky, postoje a názory žiakov na informačné technológie a informácie napr. o žiakoch, učiteľoch, školách, vzdelávacích systémoch a pedagogických postupoch v oblasti počítačovej gramotnosti. Naši žiaci dosiahli priemerné skóre 517 bodov, čím sa zaradili medzi 10 krajín s výsledkom významne vyšším v porovnaní s priemerom štúdie ICILS (500 bodov – referenčná hodnota).
„Naši učitelia vedia z detí urobiť plne vzdelané osobnosti bez ohľadu na typ alebo umiestnenie školy, nemáme to nastavené tak, že kvalitnejšie vzdelanie dosiahnete len na súkromnej škole alebo v hlavných mestských aglomeráciách, ako to je v niektorých väčších krajinách,“ komentuje šéf rezortu.
Naši výsledkovo najlepší žiaci stále dosiahli v testovaní PISA v roku 2012 výsledky takmer na priemere najlepších žiakov v OECD. Konkrétne, v matematike našich 25% najlepších žiakov zaostávalo v roku 2012 za rovnakými žiakmi OECD najviac o 8 bodov, našich 10% najlepších zaostávalo len o 3 body.
Facebook Zdieľať