Ďalšie nepravdy a zavádzajúce tvrdenia v denníku Pravda

     Ministerstvo školstva sa dôrazne ohradzuje voči neodbornému a zavádzajúcemu článku redaktora  Lukáša Milana Mikolaj lepšiemu vzdelaniu nepomohol, ktorý uverejnil denník Pravda 3. mája 2010.
     V článku hodnotil činnosť rezortu školstva na základe jednostranných informácií poskytnutých  z tretieho sektora bez poznania skutkového stavu. Článok cituje „odborníkov" z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť: "Ministerstvo stále centrálne určuje, čo, ako a koľko sa bude učiť, teda sa to ani nedá nazvať reformou." V skutočnosti ministerstvo vydáva len štátne vzdelávacie programy. Takmer 30 % časovej dotácie sa  využíva v rámci školských vzdelávacích programov, ktoré si školy vytvárajú samy. Takýto veľký priestor na vlastnú vzdelávaciu činnosť škôl má len niekoľko štátov OECD či Európskej únie.
     Rovnako nekompetentne vyznieva otázka: „Kedy sa zmenia osnovy?" Ministerstvo školstva už nevydáva učebné osnovy. Súčasťou štátnych vzdelávacích programov sú len vzdelávacie štandardy (čo má žiak vedieť). Učebné osnovy si vypracúvajú školy samostatne v rámci rozpracovania vzdelávacích štandardov.
    Redaktor v článku dáva priestor aj na kritiku nového systému odmeňovania pedagogických zamestnancov, kde prostredníctvom respondentky uvádza: „Učitelia budú behať po školeniach a deťom sa bude kto venovať? Jedna reforma neguje druhú. Navyše väčšinu nákladov na školenia si učitelia musia platiť zo svojho," tvrdí. Kredity sa nedávajú len za dĺžku vzdelávania, ale aj za náročnosť ukončenia vzdelávania, takže za 150-hodinové vzdelávanie, ktoré sa ukončuje obhajobou záverečnej práce, sa poskytuje cca 45 kreditov. Zároveň absentuje informácia, že kredity pedagogickí zamestnanci získavajú aj za autorstvo učebníc, učebných textov, odborných článkov... Taktiež sa „pozabudlo" na to, že za organizáciu kontinuálneho vzdelávania v škole je zodpovedný riaditeľ školy. Z výchovno-vzdelávacieho procesu bude uvoľnených len toľko pedagogických zamestnancov, koľko riaditeľ uvoľní. Taktiež nie je pravda, že väčšinu nákladov na vzdelávanie si musia učitelia platiť zo svojho. Ak sa učiteľ vzdeláva podľa plánu kontinuálneho vzdelávania, ktorý vypracúva riaditeľ školy, teda podľa potrieb zamestnávateľa, a zamestnávateľ ho na vzdelávanie vyšle, znáša všetky náklady na vzdelávanie zamestnávateľ. Navyše vzdelávanie sa uskutočňuje aj prostredníctvom národných projektov, ktoré sú financované zo štrukturálnych fondov EÚ.
     Redaktor zhodnotil aj oblasť vysokého školstva, pričom použil slová „nezávislého odborníka": „Niektoré študijné odbory sa nezatvárali vďaka silným lobistickým tlakom." Minister školstva pozastavil akreditáciu študijných programov vo všetkých prípadoch, v ktorých to navrhla Akreditačná komisia, hovoriť o lobingu v tomto kontexte bez uvedenia konkrétneho prípadu je neprofesionálne a zavádzajúce.
     Veta „Oficiálne povolil vyberať školné od externých študentov," je veľmi nepresná. Zavedením školného pre časť externého štúdia sa spravil poriadok v nelegálnom vyberaní školného pochybnými inštitúciami. Dnes už nikto školné za poskytovanie externého štúdia okrem samotných vysokých škôl nevyberá, lebo ide o porušenie zákona. Pritom ostala zachovaná aj bezplatná forma externého štúdia. Zákon garantuje, že každý má nárok na bezplatné vysokoškolské štúdium vo všetkých stupňoch v štandardnej dĺžke.
     Taktiež konštatovanie, že sa nezvýšila kvalita vysokoškolského vzdelávania bez konkrétneho ukazovateľa, je zavádzajúce. Ministerstvo podporovalo vysoké školy v zavádzaní systémov riadenia kvality (CAF školenia) a zaviedlo povinnosť vysokých škôl monitorovať a zverejňovať kvalitu svojej vzdelávacej činnosti.
     Redaktor napadol aj bezúhonnosť a odbornosť členov Akreditačnej komisie, keď píše: „Rozdelil školy podľa „kvality", ktorú určila Akreditačná komisia, tá však neraz postupovala skôr podľa lobbingu ako na základe výsledkov," čo je už na trestné oznámenie.

Bratislava 4. mája 2010