» Čitateľská súťaž pre žiakov ZŠ - február 2017 - vyhodnotenie

Čitateľská súťaž pre žiakov ZŠ - február 2017 - vyhodnotenie

Milí súťažiaci,
 
s potešením konštatujeme, že úroveň - štylistická aj jazyková - väčšiny príspevkov je prekvapujúco dobrá, preto pri hodnotení zohľadňujeme,  ako žiačka/žiak vyťažili posolstvo knihy pre svoj duchovný a fyzický rozvoj. Porota menej hodnotí obsah knihy, aj keď dobre spracovaný. Niektoré príspevky najmä žiakov nižších ročníkov sú nad očakávanie dobré tak štylisticky, ako aj obsahovo, veríme, že učiteľky/učitelia, resp. rodičia vykonali len pedagogický dohľad. Ešte krátko pripomenieme, že vo februári ste písali o Knihe, v ktorej sa píše o odvahe a o prekonávaní prekážok.
     Viacerí z porotcov konštatovali, že je veľmi ťažko vybrať tri najlepšie, napriek tomu sme určili nasledujúce poradie:
 
1.      Sofia Angušová
2.      Barbora Mekyňová, Sarah Jankulová
3.      Matej Mižov, Alex Kutliak
 
     Ceny pre víťazov daroval PhDr. Ján Riapoš, PhD., predseda Slovenského paralympijského výboru, za čo mu aj v mene súťažiacich touto cestou úprimne ďakujeme.
 
Osobitné ocenenie: Kristínka Knapcová a Matej Harnúšek
 
     Siedmačka Sofia Angušová z Banskej Štiavnice presvedčivo popisuje príbeh postupného naberania sebavedomia i nárastu jej dôvery medzi ňou a koňmi, a to v čase, keď mala zdravotné problémy. Práve jazdectvo bolo pre ňu najväčšou prekážkou, ktorú musela zdolať:
      „Začiatok bol náročný, ťažké tréningy, ale neskutočne ma nabíjala energia z pomyslenia, že raz budem na seba hrdá, a tak sa to aj stalo skoro o 3 roky. Začínalo leto a ja som sa prihlásila na jazdecký tábor, a tu boli neustále prekážky. Pre mňa bolo náročné zveriť sa a hlavne dôverovať koňovi. Nebola som „profík“, ale tréner mi zveril koňa, spoliehal sa na mňa a bolo jedno, či mám strach, alebo nie. Musela som sa prekonať, chytiť koňa za vôdzku a ísť medzi inými koňmi na vodu. V tom okamihu som si neuvedomovala, že vlastne ja tým koňom dôverujem a zjavne aj ony mne. Takto plynul čas a ja som sa chystala na súťaž, ktorá mala ukázať, kto je najlepší jazdec. Ale hlavne som sa tešila na rodinu, moju rodinu. No a toto bola ďalšia obrovská prekážka pre mňa. Jeden celý týždeň bez nich. Môj pobyt v tábore ma mnohému naučil. V deň pretekov sa veľa ukázalo. Ja som s radosťou nasadla na koňa, rozhodkyňa zakričala moje meno a ja som vyštartovala. A pýtate sa na výsledok? Vyhrala som, áno som na seba hrdá. Tak ako som si priala, ale bez boja s vlastným strachom, obavami, bez postavenia sa prekážkam, by som sa tam nedostala. (...) Táto kniha ukazuje, že ak budeme v živote stáť pevne nohami na zemi a nevzdávať sa hneď pri prvej prehre či ťažšej prekážke, môžeme dosiahnuť to, čo chceme, alebo po čom túžime.“.

     Barbora Mekyňová, VII. A, ZŠ s MŠ, Žilina, si zvolila ťažkú tému. Písala o knihe, v ktorej hrdinke v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu a pripravovala sa na vlastnú smrť. 
     „Zrazu sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nevie, ako vyzerá normálny život a jej jedinými priateľmi sú kyslíková fľaša a silné lieky, ktoré zabraňujú nádorom rozširovať sa ďalej. (...)
     Tento príbeh ma neuveriteľne inšpiroval k ponímaniu môjho športu. Venujem sa plávaniu. Vždy som bola skôr vystresovaná z pretekov, pretože trénerka očakávala stopercentné výsledky, ale pomaly som si začala uvedomovať, že ide skôr o zábavu. Zlé časy vo vode napravíte, a preto si myslím, že je dôležité, aby sme žili tak, aby sme o dvadsať rokov mohli spomínať na doterajší život a byť si istý, že sme pre seba urobili, čo sme mohli.“.
Barbora sa veľmi empaticky zamýšľa nad osudom, nad maličkosťami, ktoré nám zaberajú čas a pritom sú okolo nás ľudia, ktorí prežívajú drámu – ako nevyliečiteľnú chorobu dvoch hrdinov knihy Na vine sú hviezdy.

     Aj Sarah Jankulová zo ZŠ v Handlovej je siedmačka a momentálne, ako píše,  „prechádza obdobím, ktorému sa odborne hovorí puberta. V škole na etickej výchove sme sa rozprávali o drogách, po ktorých neraz siahajú aj deti – puberťáci v mojom veku. Preto som išla do knižnice a pani knihovníčka mi poradila práve túto knihu. Ako sa hovorí, zabila som dve muchy jednou ranou, pretože táto kniha sa hodí aj k téme februárového čítania o prekonávaní prekážok a problémov. A drogy teda problémom sú, dostať sa von z toho bludného kruhu je veľmi ťažké a trpí tým nielen sám závislý, ale aj celá jeho rodina a najbližšie okolie.“. Sarah ďalej píše, že číta pravidelne, ale knihu s takouto tematikou čítala prvý raz a veľmi ju zaujala:
     „Som rada, že sa mi do rúk dostala táto kniha, podľa mňa bola skvelá a poučná. Donútila ma zamyslieť sa, čo je v živote podstatné a určite nikdy v živote nesiahnem po žiadnej droge. Snažím sa v škole dobre učiť a zmysluplne využívať voľný čas, trikrát do týždňa chodím do tanečnej školy a tanec ma napĺňa. Myslím si, že mladí ľudia často začnú brať drogy aj z nudy, pretože nevedia svoj voľný čas vhodne využiť. Chcem byť pánom svojho sveta a nedovolím, aby mi rozkazovala nejaká droga. To by si mal uvedomiť každýmladý človek, lebo cesta späť do normálneho života sa nemusí vždy podariť. Preto radšej nikdy nezačať a neskúšať drogy, nič dobré nám totiž nemôžu dať.“.

     Matej Mižov, 9. A, ZŠ Kúpeľná 2, Prešov. Hoci ide v podstate o rozbor klasického diela Victora Huga – Bedári, Matej si berie ponaučenia z príbehu Valjeana pre svoje osobné napredovanie. Zručne porovnáva život v XIX. storočí a dnes:
     „Svet je plný nástrah, nikdy nevieme, čo nás čaká, a preto musíme byť silní, dokázať čeliť prekážke či riešiť akýkoľvek problém.
     Príbeh v knihe Bedári obsahuje rôzne životné prekážky, a práve preto som o tejto knihe začal písať. Hodí sa na opis ťažkého života a vyjadrenie svojho subjektívneho názoru. Mal som možnosť vybrať a opísať rôzne typy problematických situácií, a to je pri tejto knihe výhodou. Práve preto som o nej začal písať tieto riadky. (...)  Na dnešnom svete je mnoho vecí iných ako na živote v 19. storočí. Život bol, podľa môjho názoru, oveľa ťažší. Ľudia museli byť oveľa priebojnejší a vytrvalejší ako v dnešnom svete. Samozrejme, že dnes si môžeme len predstavovať svet v tomto období a ľudí, ktorí v ňom žili. Ľudia, ktorí chcú niečo zmeniť a pomôcť iným sa ale objavujú aj v dnešnom svete. Dnes je to ale vidno skôr prostredníctvom charít či dobročinných organizácií. Takisto sú to ľudia, ktorí to vo svojom živote nemuseli mať ľahké, no aj tak sa rozhodli pomáhať druhým presne ako Jean Valjean v diele Bedári. Predsa by sme ale mohli povedať, že v minulosti to bolo oveľa ťažšie. Aj tak sa ale nájde niekto, kto bude pomáhať a prekonávať ťažké situácie aj dnes.“.

     Nina Okáľová, 7. ročník, ZŠ s MŠ, Liptovské Revúce. Z Nininho príspevku je cítiť skutočné zanietenie pre knihu Bella a Sebastián. Kniha ju očividne motivovala pre väčšiu sebadôveru. Sympatické je, že knihu odporúča aj iným žiačkam a žiakom. Ba dokonca, aby sme citovali presnejšie jej slová, tak trochu Vás prosím o zaradenie tejto knihy do povinného čítania i na tých školách, ktoré ju v zozname nemajú“.
     Z jej súťažného príspevku vyberáme najzaujímavejšie pasáže: „Kniha, ktorú som si vybrala, je na ukázanie odvahy neskutočná. Od prvého, až po posledný riadok. Ak ste ju nečítali, jednoznačne vám ju odporúčam. Ak ste ju čítali, nemusím vás presviedčať. Prečo? Minimálne preto, lebo viete, že je to kniha o odvahe, hrdinstve, láske a pomoci. Veď sa dočítate sami.
     V roku 1943 vo svete zúrila druhá svetová vojna. Do malej dediny uprostred Álp prišli Nemci a začali ju rabovať. V tej dobe bolo veľmi odvážne, čo i len vyjsť von z domov.  V tej dobe bolo v dedinke veľa nebezpečenstva.  (...) A čo bolo na tejto knihe odvážne? Každý jej kúsok a písmenko pre mňa vyzneli odvážne. Nielen vtedy, keď sa Sebastián rozhodol vyriešiť problém so šelmou, nielen vtedy, keď za svoju novú kamarátku bojoval, akoby šlo o jeho život, ale najmä, keď sa dokázal dennodenne i pod hrozbou smrti vydávať do hôr a pomáhať Belle.
     Táto kniha bola mojím povinným čítaním, no už od prvých stránok som nad ňou neohŕňala nos. Nikdy by som si nedovolila spochybniť takú odvahu, akou je odvaha z lásky k inému – tým nemyslím len vzťah Sebastiána a Belly ale i Guillaumovu pomoc židovským utečencom.
     Kniha „Bella a Sebastián“ hovorí o odvahe, o prekonávaní mnohých prekážok, o sile priateľstva, snahe a ochote pomôcť i napriek možnej strate vlastného života.“.

      Piataka Alexa Kutliaka zo ZŠ v Heľpe predstavovať už azda ani nemusíme. Do súťaže prispieva každý mesiac a pritom neustál tvrdo trénuje. Alexa tentoraz zaujala kniha rozhovorov novinárky a spisovateľky Evy Bacigalovej s paralympijským víťazom a predsedom Slovenského paralympijského výboru Jánom Riapošom: Mal som (vždy) šťastie.
     „Táto kniha vznikla zo zvedavosti a je o realite bežného života a vlastných skúsenostiach,“ píše Alex.“ Hovorí o tom , že každý človek na tejto zemi môže byť šťastný , ak preto niečo urobí a prekoná prekážky, ktoré nám život prináša preto, aby nás posilnil. Keď som začal čítať túto zaujímavú knihu o mojom rodákovi z Heľpy, pýtal som sa sám seba:
     „Ako môže byť človek na vozíčku taký usmiaty, optimistický a ešte aj úspešný?“ Ja som športovec, ale neviem si predstaviť, športovať na vozíčku. Vy áno? Ján Riapoš bol od malička športovec ako ja. Už ako malý žiak sa pasoval s prekážkami v škole. (...) V nadpise knihy je napísané „Mal som (vždy) šťastie“. Chcel som tým vysvetliť, že dá sa žiť aj s rôznymi problémami v živote. Ak ich človek prekoná. Kniha ma úplne dojala. Som hrdý na nášho rodáka a beriem si z neho veľký príklad v odvahe, optimizme, v úspechu  a v prekonávaní prekážok.
Vždy, keď mi do cesty príde nejaká ťažká situácia, spomeniem si na neho.
     Volám sa Alex Kutliak, som žiak športovej 5. A triedy v ZŠ Heľpa, ktorá je venovaná práve Jánovi Riapošovi. Výzdoba našej triedy je zameraná práve na neho, na jeho úspechy a talent. Vždy nás pohľad na jeho obrázky v škole podporí, hoci písomky zo slovenského jazyka a z matematiky za nás nenapíše. J“.

     Kristínka Knapcová, 4. A, ZŠ Stránske, Rajecké Teplice, nám napriek prekážkam, ktoré musí zdolávať, napísala o chlapcovi, ktorému sa akosi nechcelo nielen čítať, ale ani ísť do školy.Ba dokonca sa skryl na povale u babičky, aby sa týmto povinnostiam vyhol. Napokon sa všetko dobre skončilo vďaka zásahu ocka, ktorý mu vysvetlil, že sa nemusí báť a môže byť odvážny.
     Matej Harnúšek, 3. ročník, ZŠ s MŠ Cerová, napísal, ako rád lyžuje, chodí na turistiku a veľmi rád číta. Veľmi úhľadným písaným písmom pútavo vylíčil príbeh knihy o odvahe a prekonávaní prekážok, ktorého hlavným hrdinom sa podarilo „zachrániť nórsky zlatý poklad – víťazný pohár“, čo Matej aj názorne vyobrazil.
     Porotcovia  mimoriadne vysoko ohodnotili aj súťažný príspevok Alexandry a Ivany Gombitových, VI. B., ZŠ T. J. Moussona 4, Michalovce, ktoré poslali do súťaže veľmi dobre spracovaný príbeh hluchého tenistu Lea z Južnej Kórey podľa novín New York Times. Keďže však zadanie čitateľskej súťaže explicitne hovorí, že súťažiaci musia napísať o knihe, ich príspevok sme nemohli zaradiť do hodnotenia. Napriek tomu im blahoželáme a držíme palce, lebo sú veľmi talentované a vytrvalé nielen v športe, ale ako vidno, aj pri spracúvaní náročných tém.  Dievčatá príklad Leovho príbehu vystihli slovami: „Tento tenista je pre nás vzorom, lebo vie, ako aj napriek handicapu prekonávať prekážky.  Stále keď si myslíme, že nám život nejako ublížil, treba si spomenúť na ľudí, ako je Lee Duck-Hee.“.
     Na záver chceme opäť úprimne pogratulovať všetkým výhercom, ako aj tým, ktorí sa do súťaže aktívne zapojili.
     Súčasne pripomíname, že témou v mesiaci apríl je „Kniha, ktorá ma rozosmiala“. Súťažné príspevky s označením „Apríl 2016“ nám môžete posielať do piatka 28. 04. 2017 na adresu citatelskasutaz@minedu.sk.
 
Termín uzávierok jednotlivých mesiacov:
Apríl 2017Kniha, ktorá ma rozosmiala
T:piatok 28. 04. 2017
 
Máj 2017Kniha, ktorú by som odporučil kamarátke/kamarátovi
T:streda 31. 05. 2017
·         Súčasne s textom súťažného príspevku nám posielajte aj tlačivo Súhlas dotknutej osoby so správou, spracovaním a uchovávaním osobných údajov.
·         Súťažné príspevky posielajte ako prílohu e-mailu.